Jakub Kasander

K lezeniu som sa dostal cez lezecký krúžok v 13 rokoch na lezeckej stene v našej dedine a už po prvých tréningoch som vedel, že toto je niečo, pri čom chcem zostať a posúvať sa ďalej. Na lezení bolo niečo iné – kombinácia prekonávania sa vo fyzických či mentálnych aspektov a neustáleho hľadania lepšej verzie seba samého ma spočiatku okamžite pohltila a táto vášeň pretrváva až dodnes.

Na lezení ma fascinuje predovšetkým jedno – neustále prekonávanie samého seba. Či už v dlhých cestách, kde rozhoduje vytrvalosť, alebo v krátkych, úderných bouldroch, kde o všetkom rozhoduje jeden pohyb. Okrem samotného výkonu ma lezenie zaviedlo na miesta, ktoré by som inak nikdy nespoznal – od švajčiarskych Álp až po skalné útesy pri mori. To je niečo, čo pre mňa žiadny iný šport nedokáže nahradiť.

Za najväčší úspech svojej doterajšej kariéry považujem flash bouldra Mogadishu 8A+ v 15 rokoch a prelezy bouldrov obtiažnosti 8B do troch rokov od prvých krokov na stene. Preteky sú pre mňa iná výzva – tvrdšia a menej prirodzená, no práve preto motivujúca. Osobným úspechom je aj 3. miesto na Slovenskom pohári v leade medzi mužmi.

Mám 16 rokov a verím, že moja lezecká cesta je stále na začiatku. No práve to ma ženie dalej, každý prelezený smer je len ďalší dôvod hľadať ten ťažší.

Vždy som sa zamýšľal, či som lezec v lyžiarkach alebo lyžiar v lezačkách, keďže lyžujem už od svojich dvoch rokov, no zároveň lezenie mi život drasticky ovplyvnilo.

Pravda je, že oboje mi dáva veľmi podobný pocit – pocit slobody, ktorý inde nenájdem. Vo freeride teréne nie si obmedzený nikým iným, iba sám sebou a vlastnými hranicami. Jazdíš tak, ako cítiš, hľadáš vlastné línie a každá jazda je iná.

Práve táto sloboda osobného prejavu je to, čo ma na lyžovaní baví zo všetkého najviac. Okrem toho ma freeridové lyžovanie zaviedlo na miesta, ktoré by som na zjazdovke nikdy nespoznal – od skrytých domácich klenotov v Jasnej a vo Vysokých Tatrách až po rozľahlé alpské terény, kde každý deň v horách vyzerá inak.

Neviem, kde ma lyže ešte zavedú, ale viem, že každá nová línia v horách mi povie o sebe niečo, čo by som inak nespoznal.